Dnes sa pripravte na "trošku" dlhšiu recenziu veľa diskutovanej metódy lakovania za použitia gél lakov.
Ja som sa k tomuto dostala na jar tohto roka, chvíľku pred tým ako vypukol boom so Salon Gel Polish od Sally Hansen. Osobne klasické gélové nechty nemám rada, nepáčia sa mi a hlavne som presvedčená, že toto remeslo patrí do rúk výhradne vyškoleným odborníčkam. (Sama som gélovky pár krát mala a viem ako vlastné nechty vyzerajú po odbornom odstránení, takže si radšej ani nechcem predstavovať ako vyzerajú po zásahu laika).
Táto nová zjednodušená metóda, bez nutnosti modelácie gélom ma sprvu tiež nezaujala. Svoje nechty mám celkom pekné, nalakované ešte krajšie :-) a s výdržou lakov si hlavu nelámem. Mám rada zmenu a na každé lakovanie, či nail art sa teším ako na príjemne strávený čas pri mojom hobby.
Takže mať jednu farbu na rukách dva týždne? Ďakujem, neprosím.
No iné to mám s pedikúrou. Už dlhšie ma trápilo, že lak mi na nohách nevydrží skoro nič. Vyskúšala som snáď už všetky možné postupy lakovania - s podlakom aj bez neho, s nadlakom aj bez neho, nechty zmatniť aj vyleštiť, laky rýchloschnúce aj tie pri ktorých strávite mládí, trblietavé aj krémové, jednu vrstvu aj tri...
Proste nič mi lak na nechtoch neudržalo dlhšie ako pár hodín a celý farebný nános sa mi po chvíli zlúpol v jednom kuse ako nálepka z každého nechtu. Bolo to hrozne otravné, stále prelakovávať a blížilo sa leto a čas sandáliek a bosých nôh... Gél laky sa mi videli ako moja posledná záchrana a vlastne ňou aj boli.
No nemám to s nimi rozhodne také názorovo jednoznačné ako by sa mohlo teraz na začiatku zdať. Majú síce veľa výhod a na nohách som ich skutočne celé leto mala, no tiež sa nájde aj pár závažných nevýhod, ktoré určite nie je dobré ignorovať.
O tom si však povieme na konci článku, zhrnieme si to pekne v bodoch a nebudem to tu hneď na úvod komplikovať :-)
